Zatiaľ neviem

Ahoj, volám sa Klára. Veľmi ma teší! Som rada, že ťa spoznávam. Mám sedemnásť rokov a už nejaký ten piatok chodím na osemročné gymnázium. Zatiaľ to bolo len samé učenie, písomka sem, písomka tam a hľa, tu mám aspoň jeden voľný víkend. Ale nejdem sa sťažovať. Zatiaľ to je to najlepšie obdobie v mojom živote, čo som kedy prežila. Všetko sú to chvíle strávené v spoločnosti mojich priateľov, skvelých spolužiakov, fakt nekecám, lepších som si nemohla priať a k tomu veľa zábavy a nezabudnuteľných zážitkov.

To by sa však malo zmeniť. A prečo? Pretože ma čaká čo? Povedz to hlasnejšie, nepočujem ťa dobre. Áno, teraz už je to lepšie. A samozrejme, že máš pravdu. Čaká ma maturita. Nečaká má hneď teraz, ani za mesiac, ale o rok. Ja viem, možno sa ti to zdá prehnané, však rok je dlhá doba. Presne päťstodvadsaťpäťtisícšesťsto minút, ale pre mňa je to akoby hneď tu za rohom.

Po tých rokoch, čo nám zakaždým učitelia otrieskavali o hlavu, toto sa naučte, je to na maturite, toto podobné cvičenie tam bolo aj minulý rok a dali ho tam aj tento a bez tohto nezmaturujete, neviem, či vôbec zmaturujem alebo či budem mať z čoho. Stále dookola tá istá pesnička a nám to liezlo iba tak na nervy a nie do hlavy.

Teraz, v predmaturitnom ročníku, stojím pred vážnym rozhodnutím. Čo ďalej? Čo mám prepánajána robiť ďalej? Čo mám ísť študovať?

Tak to zatiaľ neviem. To som ale v háji, čo? Aj ja si myslím. V takom peknom zelenom, ale stále háji. Neviem, čo robiť. Kto mi poradí? Poradíš mi ty alebo si na tom rovnako ako ja?

Do konca marca si máme vybrať predmety, z ktorých chceme maturovať. Mali by sme myslieť uvážene a dopredu na budúcnosť, nech z niečoho nematurujeme zbytočne. Ja však neviem, čo chcem robiť v budúcnosti! Tak ako mám vedieť, z čoho chcem maturovať?!

V tejto chvíli by som sa najradšej vrátila do detských čias, do čírej nevedomosti, kedy by som nemusela robiť rozhodnutia, ktoré ovplyvnia moju budúcnosť. Rozhodnú, či budem šťastná alebo si zvolím zle a budem mať nenaplnený život. Život, v ktorom bude chýbať vášeň.

Na tomto rozhodnutí záleží, viem to. Lebo od neho sa odvíja smer, akým sa neskôr vyberiem. Akú si zvolím vysokú školu, čomu sa budem v budúcnosti venovať. A najviac sa bojím toho, že si zvolím zle, nie to pravé orechové pre mňa. Pretože sa nechcem o pár rokov obzrieť a povedať si, že na čo mi všetko to študovanie bolo, keď zo mňa práca vysáva život ako taký nepozvaný upír.

Ak mi ty drahý priateľ vieš poradiť, tak mi poraď. Pretože ja som v koncoch. Ja zatiaľ neviem.

Autor: Anonym

Téma: Kam smerujem